Vlastnosti materiálu uvedené v predchádzajúcej kapitole zužujú výber na niekoľko materiálov. Najbežnejším materiálom je zliatina nikel-chróm, zliatina železo-chróm-hliník, silicid molybdénu a karbid kremíka. Tieto materiály môžu pracovať pri vysokých teplotách kvôli svojej odolnosti voči vysokoteplotnej oxidácii. Ďalšiu skupinu tvoria grafit, molybdén, volfrám a tantal. Tieto materiály oxidujú pri vysokých teplotách a používajú sa iba vo vákuovom prostredí alebo v peciach, kde atmosféra neobsahuje kyslík.
Zliatina nikel-chróm (Ni-Cr)
Tento typ je jedným z najbežnejšie používaných materiálov pre vykurovacie články vďaka svojej tvárnosti, vysokej odolnosti a odolnosti proti oxidácii aj pri vysokých teplotách. Najbežnejšie zloženie zliatin niklu a chrómu je 80/20 alebo 80% niklu, 20% chrómu. V závislosti od výrobcu sú k dispozícii ďalšie kompozície. Vďaka svojej vysokej ťažnosti sa pri použití ako vykurovací článok zvyčajne vtiahne do drôtov. Bežná aplikácia, ktorá vykazuje túto vlastnosť, je na rezačkách peny s horúcim drôtom. Maximálne teploty ohrevu dosiahnuté niklovo-chrómovými drôtmi sú okolo 1 100 až 1 200 ° C.
Zliatina železo-chróm-hliník (Fe-Cr-Al)
Tento typ je všeobecne známy pod ochrannou známkou Kanthal. Feritické zliatiny železa a chrómu a hliníka spoločnosti Kanthal majú zvyčajne chemické zloženie 20 až 24% chrómu, 4 až 6% hliníka a železo ako rovnováhu. Železo-chróm-hliníkové ohrievače sa používajú pre svoju poddajnosť a nižšiu gravitáciu v porovnaní s Ni-Cr. Môžu tiež generovať vyššie teploty ako nikel-chrómový drôt, ktorý sa pohybuje okolo 1 300 až 1 400 ° C. Tým, že má ako základný kov železo, má táto zliatina menšiu cenovú volatilitu ako Ni-Cr, ktorý je zložený väčšinou z niklu. Nevýhodou použitia železo-chróm-hliníkových zliatin je ich znížená pevnosť pri vyšších teplotách.
Zliatiny železo-chróm-hliník je možné lepšie vyrobiť spôsobom známym ako prášková metalurgia. V tomto procese sa zliatinový ingot premieňa na prášok a lisuje sa do formy. Potom sa speká alebo lisuje za tepla (izostatické lisovanie za horúca) v atmosfére s regulovanou teplotou, aby sa vytvorila metalurgická väzba bez úplného roztavenia práškového kovu. Do zmesi zliatin sa pridávajú dispergoidy, aby sa posilnili mechanické vlastnosti materiálu a zaistila sa vyššia pevnosť a húževnatosť pri vyšších teplotách.
